ŽALM 147 (146, 1 – 11; 147)

Pánova moc a dobrota

¹ ALELUJA.

Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha,

lebo je milé hlásať jeho slávu.

 ² Pán stavia Jeruzalem

a zhromažďuje roztratených Izraelitov.

³ Uzdravuje skľúčených srdcom

a obväzuje ich rany.

⁴ On pozná počet hviezd

a každú volá po mene.

⁵ Veľký je náš Pán a veľmi mocný,

jeho múdrosť je nesmierna.

⁶ Tichých sa Pán ujíma,

ale hriešnikov ponižuje až po zem.

⁷ Prespevujte Pánovi piesne oslavné,

na citare hrajte nášmu Bohu.

⁸ On zaťahuje nebo oblakmi

a zemi pripravuje dážď.

Na vrchoch dáva pučať tráve

aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.

 ⁹ Potravu dáva ťažnému dobytku

i mladým havranom, čo k nemu krákajú.

 ¹⁰ V sile koňa nemá potechu

ani záľubu v mužovi svalnatom.

¹¹ Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja,

a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.

¹² Chváľ, Jeruzalem, Pána,

oslavuj, Sion, svojho Boha.

 ¹³ Lebo upevnil závory tvojich brán

a požehnal tvojich synov v tebe.

¹⁴ Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam,

sýti ťa najlepšou pšenicou.

¹⁵ Svoj rozkaz na zem zosiela;

rýchlo sa šíri jeho slovo.

 ¹⁶ Sneh dáva ako vlnu,

rozsýpa srieň ako popol.

¹⁷ Kamenec spúšťa ako omrvinky;

ktože vydrží v jeho mraze?

¹⁸ Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo;

keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.

¹⁹ On svoje slovo zvestuje Jakubovi,

svoje zákony a prikázania Izraelovi.

²⁰ Neurobil tak iným národom,

nezjavil im svoje zámery. ALELUJA.