Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 51 (50)

 

Vyznanie viny

 

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Zložil ho po hriechu s Betsabe,

keď k nemu prišiel prorok Nátan.

3 Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo

a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

4 Úplne zmy zo mňa moju vinu

a očisť ma od hriechu.

 

5 Vedomý som si svojej neprávosti

a svoj hriech mám stále pred sebou.

 

6 Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil

a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,

aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku

a nestranný vo svojom súde.

 

 7 Naozaj som sa v neprávosti narodil

a hriešneho ma počala moja mať.

8 Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom

a v samote mi múdrosť zjavuješ.

 

 9 Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;

umy ma a budem belší ako sneh.

10 Daj, aby som počul radosť a veselosť,

a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

 

11 Odvráť svoju tvár od mojich hriechov

a zotri všetky moje viny.

12 Bože, stvor vo mne srdce čisté

a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

 

13 Neodvrhuj ma spred svojej tváre

a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

14 Navráť mi radosť z tvojej spásy

a posilni ma duchom veľkej ochoty.

 

15 Poučím blúdiacich o tvojich cestách

a hriešnici sa k tebe obrátia.

 16 Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia

a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

 

17 Pane, otvor moje pery

a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

 18 Veď ty nemáš záľubu v obete,

ani žertvu neprijmeš odo mňa.

19 Obetou Bohu milou je duch skrúšený;

Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

 

 20 Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu,

vybuduj múry Jeruzalema.

21 Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;

potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

 
7. Náklonnosť na hriech je človeku vrodená. Katolícka tradícia tu právom nachádza náuku o dedičnom hriechu.
9. „Yzop – ʽezób“, pyskovitá rastlina, ktorej drobné kvietky na dlhej stopke sú lievikovito rozložené; keď sa namočia, pospájajú sa a zachytia veľa tekutiny. Yzop sa namáčal do krvi alebo do vody a potom sa ním kropil ľud na znak očisťovania od hriechov (Ex 12, 22; Lv 14, 6 – 8; Nm 19, 6. 18; Hebr 9, 19).
16. Zrejme tu myslí na preliatu Uriášovu krv a na krv Izraelitov v Rabbat-Ammóne (2 Sam 11, 14 – 25).
18. K 18. a 19. veršu treba dodať, že Dávid nepopiera cenu krvavých obiet, iba tvrdí, že Bohu sa viac páčia obety ľudského vnútra, ducha a srdca.
20 – 21. Tieto dva verše pridali asi neskôr, pravdepodobne v období babylonského zajatia.
Kniha žalmov