ŽALM 115 (113 B)

Chvála pravého Boha

¹ Nie nás, Pane, nie nás,

ale svoje meno osláv

pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.

² Prečo majú hovoriť pohania:

„Kdeže je ten ich Boh?“

³ Veď náš Boh je v nebi

a stvoril všetko, čo chcel.

⁴ Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata,

sú dielom ľudských rúk.

⁵ Majú ústa, ale nehovoria,

majú oči, a nevidia.

⁶ Majú uši, ale nepočujú,

majú nozdry, a nečuchajú.

⁷ Majú ruky, ale nehmatajú;

majú nohy, a nechodia,

z hrdla nevydajú hlas.

⁸ Im budú podobní ich tvorcovia

a všetci, čo v ne veria.

⁹ Dom Izraelov dúfa v Pána,

on je ich pomoc a záštita.

¹⁰ Dom Áronov dúfa v Pána,

on je ich pomoc a záštita.

¹¹ Všetci bohabojní dúfajú v Pána,

on je ich pomoc a záštita.

¹² Pán na nás pamätá

a žehná nás.

Požehnáva dom Izraelov,

požehnáva dom Áronov.

¹³ Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána,

malých i veľkých.

¹⁴ Nech Pán aj vás zveľadí,

vás i vaše deti.

¹⁵ Nech vás požehnáva Pán,

ktorý stvoril nebo i zem.

¹⁶ Nebesia si Pán vyhradil pre seba,

ale zem dal synom človeka.

 ¹⁷ Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu,

ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania.

¹⁸ Lež my, živí, velebíme Pána

odteraz až naveky.

ALELUJA.