Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 50 (49)

 

Pravá úcta k Bohu

 

1 Asafov žalm.

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

2 Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh;

3 náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň

a vôkol neho búrka mohutná.

 

4 On nebo i zem volá z výšavy

na súd nad svojím národom:

5 „Zhromaždite mi mojich svätých,

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

6 A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť,

veď sudcom je sám Boh.

 

7 „Počuj, ľud môj, chcem hovoriť;

teba, Izrael, idem usvedčiť

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

8 Neobviňujem ťa pre tvoje obety,

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

9 Viac z tvojho domu býčky neprijmem

ani capov z tvojich čried.

 

10 Lebo mne patrí všetka lesná zver,

tisícky horskej zveriny.

11 Poznám všetko vtáctvo lietavé,

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

12 Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba;

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

 

13 Vari ja hovädzie mäso jedávam

alebo pijem krv kozľaciu?

14 Obetuj Bohu obetu chvály

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

15 A vzývaj ma v čase súženia:

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

 

16 No hriešnikovi Boh hovorí:

„Prečo odriekaš moje príkazy

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

17 Veď ty nenávidíš poriadok

a moje slovo odmietaš.

 

18 Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

19 Zo svojich úst vypúšťaš zlo

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

 

 20 Vysedávaš si a ohováraš svojho brata,

syna svojej matky potupuješ.

21 Toto páchaš, a ja by som mal mlčať?

Myslíš si, že ja som ako ty:

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

 

22 Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha;

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

23 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí;

a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“

 
20. „Syn matky“ je najbližší príbuzný najmä vtedy, keď pre starozákonné mnohoženstvo bratia mávali spoločného otca, ale rozličné matky.
Kniha žalmov