Kniha žalmov

5. Piata kniha (107 – 150 [106 – 150])

 

 ŽALM 107 (106)

 

Vďaka za oslobodenie

 

1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

2 Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil,

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

3 a zhromaždil z rozličných krajín

od východu i západu,

od severu i od mora.

 

 4 Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi,

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

5 Mali hlad a smäd,

ubúdalo v nich života.

6 V súžení volali k Pánovi

a on ich vyslobodil z úzkostí.

 

 7 Na správnu cestu ich priviedol,

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

8 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo

a za zázraky v prospech ľudí,

9 lebo smädného napojil

a hladného nakŕmil dobrotami.

 

 10 V temnotách a v tieni smrti sedeli,

sputnaní biedou a železom,

11 lebo sa vzopreli Božím výrokom

a zámery Najvyššieho zavrhli.

12 Preto ich srdce útrapami pokoril,

ostali nevládni a bez pomoci.

13 V súžení volali k Pánovi

a on ich vyslobodil z úzkostí.

 

14 Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol

a ich putá rozlomil.

15 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo

a za zázraky v prospech ľudí,

16 lebo rozdrvil brány bronzové

a rozlomil závory zo železa.

 

17 Na ceste neprávosti rozum stratili

a trpeli za svoje priestupky.

18 Každý pokrm sa im sprotivil

a priblížili sa až k bránam smrti.

19 V súžení volali k Pánovi

a on ich vyslobodil z úzkostí.

 

20 Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich

a vyslobodil ich zo záhuby.

21 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo

a za zázraky v prospech ľudí.

22 Obetu chvály nech mu prinesú,

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

 

23 Púšťali sa na lodiach po mori

a na veľkých vodách robili obchody.

24 Tam videli diela Pánove

a na hlbočinách jeho zázraky.

25 Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú,

až sa morské vlny vzdúvali;

26 priam k nebu stúpali

a vzápätí sa prepadali do hlbín;

duša im hrôzou zmierala.

27 Knísali sa a tackali ako opití;

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

28 V súžení volali k Pánovi

a on ich vyslobodil z úzkostí.

 

29 Búrku premenil na vánok

a morské vlny umĺkli.

30 Tešili sa, že vlny utíchli,

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

31 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo

a za zázraky v prospech ľudí.

 32 V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia

a nech ho chvália v zbore starších.

 

 33 Potoky na púšť premenil

a na súš vodné pramene,

34 úrodnú zem na soľnú step

pre zlobu jej obyvateľov.

35 A z púšte zasa urobil jazerá,

z vyschnutej zeme vodné pramene.

 

36 Hladujúcich tam usadil

i založili si trvalé bydlisko.

37 Obsiali polia a vysadili vinice

a získali bohatú úrodu.

38 I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi

a nezmenšil im ani počet dobytka.

39 A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

 

40 Opovrhnutím zahrnul kniežatá

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

41 Chudákov však z biedy povzniesol,

ich rody ako stáda rozmnožil.

42 Spravodliví to uvidia a potešia sa,

ničomníci všetci stratia reč.

43 Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

4. Ako kedysi za Mojžišových čias Izraeliti blúdili na púšti, podobne aj teraz v časoch vyhnanstva.
7. „Na správnu cestu ich priviedol“ – nedal im odpadnúť od pravej viery, „aby šli k trvalému bydlisku“ – do Palestíny, kde boli doma.
10 n. Babylonské zajatie opisuje ako väzenie.
32. Oslava má byť verejná v „zhromaždeniach... v zbore starších“, t. j. na verejnom mieste pri bránach mesta, kde sa schádzavali starší mesta a kde obyčajne rozsudzovali sporné otázky (Rút 4, 1 n.).
33 – 41. V tejto druhej časti žalmu autor oslavuje diela a skutky Božej prozreteľnosti a poukazuje na Božiu všemohúcnosť. Žalmista preberá obrazy z Izaiáša (napr. Iz 50, 2; 34, 7; 41, 18; 42, 15), ktorými veľký prorok znázornil návrat zajatcov z babylonského zajatia.