Kniha žalmov

 ŽALM 118 (117)

 

Jasavý spev za záchranu

 

 1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 

 2 Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,

že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

3 Teraz nech hovorí dom Áronov:

jeho milosrdenstvo trvá naveky.

4 Teraz nech hovoria všetci bohabojní:

jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 

 5 V súžení som vzýval Pána

a Pán ma vypočul a vyslobodil.

6 Pán je so mnou,

nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

7 Pán je so mnou a pomáha mi;

nemusím si všímať svojich nepriateľov.

 

8 Lepšie je utiekať sa k Pánovi,

ako sa spoliehať na človeka.

9 Lepšie je utiekať sa k Pánovi,

ako sa spoliehať na mocnárov.

 

10 Obkľúčili ma všetci pohania,

ale v mene Pánovom som ich porazil.

11 Obkľúčili ma zovšadiaľ,

ale v mene Pánovom som ich porazil.

12 Obkľúčili ma ako roj včiel

a vzbĺkli ako plameň z raždia,

ale v mene Pánovom som ich porazil.

13 Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil,

no Pán mi pomohol.

14 Moja sila a chvála je Pán,

on sa mi stal záchrancom.

 

15 Hlas plesania nad záchranou

znie v stánkoch spravodlivých:

16 „Pánova pravica mocne zasiahla,

Pánova pravica ma zdvihla;

Pánova pravica mocne zasiahla.“

 

17 Ja nezomriem, budem žiť

a vyrozprávam skutky Pánove.

18 Prísne ma Pán potrestal,

no nevydal ma smrti napospas.

 19 Otvorte mi brány spravodlivosti,

vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

 

20 Toto je brána Pánova;

len spravodliví ňou vchádzajú.

21 Ďakujem ti, že si ma vyslyšal

a že si ma zachránil.

 

 22 Kameň, čo stavitelia zavrhli,

stal sa kameňom uholným.

23 To sa stalo na pokyn Pána;

vec v našich očiach obdivuhodná.

24 Toto je deň, ktorý učinil Pán,

plesajme a radujme sa z neho.

 

25 Pane, spas ma;

Pane, daj mi úspech.

 

26 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

Požehnávame vás z domu Pánovho.

 

 27 Boh, Pán, je naším svetlom.

Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami

až k rohom oltára.

 

28 Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam;

ty si môj Boh, velebím ťa.

 

29 Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 
1. Porov. Ž 106, 1; 107, 1; 136, 1; Jer 33, 11.
2 – 4. Porov. Ž 115, 9 – 11; 135, 19 n.
5 – 18. Zdá sa, že žalmista hovorí za celý národ.
19 – 20. Slávnostný sprievod dochádza ku chrámu. Prichádzajúci prosia o vstup do chrámu. Aspoň dva chóry si navzájom odpovedajú. V odpovediach sa zračí poďakovanie za oslobodenie Izraela. Ľud sa chce poďakovať Pánovi. – Na prosbu ľudu odpovedajú kňazi. Do Pánovho chrámu, do nádvoria Izraelitov môžu vstúpiť len „spravodliví“, t. j. príslušníci vyvoleného národa a tí, čo už žijú podľa Pánovho zákona. Pohania nesmeli vstúpiť do nádvoria Izraelitov (Ž 15, 2; 24, 4).
22. „Kameň, čo stavitelia zavrhli“ atď., príslovie, ktorým sa chce povedať, že Pán si vyvolil tento malý a slabý národ, ktorým všetci opovrhujú a šliapu po ňom, a urobil z neho „uholný kameň“, základný kameň svojho kráľovstva na zemi. Na ňom bude spočívať aj stavba mesiášskeho kráľovstva, ktoré sa rozšíri po celom svete. A Izrael bude v ňom najdôležitejším činiteľom (Ž 87, 1; Iz 2, 3; 14, 1; 45, 14 atď.; Jer 51, 26), z neho sa narodí Mesiáš. Ježiš Kristus použil tieto slová o sebe samom (Mt 21, 42 – 44 a paral.; porov. tiež Sk 4, 11; Ef 2, 20 n.; 1 Pt 2, 7) proti vtedajšiemu židovskému pokoleniu.
27. „Boh, Pán, je naším svetlom“ (Nm 6, 25; Ž 6, 7).