Kniha žalmov

ŽALM 140 (139)

 

Ty si moje útočište

 

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Osloboď ma, Pane, od zlého človeka

a pred násilníkom ma chráň.

3 Veď oni zamýšľajú robiť zlo,

deň čo deň podnecujú rozbroje.

4 Ako had si ostria jazyky,

za perami majú jed vreteníc.

 

5 Pane, bráň ma pred rukou hriešnika

a chráň ma pred násilníkom,

lebo mi zamýšľajú nohy podraziť.

6 Pyšní mi nastavujú osídlo;

napínajú sieť z povrazov

a kladú mi pasce na cestu.

 

7 Pánovi hovorím: „Ty si môj Boh;

čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.“

 8 Pane, Pane, ty si moja sila a záštita;

keď bojujem, kryješ mi hlavu.

 

9 Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného,

aby sa uskutočnili jeho zámery.

10 Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú;

nech ich pokryje zloba vlastných perí.

11 Nech na nich padá žeravé uhlie;

vrhni ich do jamy, aby už nevstali.

12 Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi,

násilníka stihne náhla skaza.

 

13 Viem, že Pán úbohému právo prisúdi

a chudobnému odplatí.

14 Len spravodliví budú tvoje meno velebiť

a statoční budú bývať u teba.

 

 

8. „Moja sila a záštita“, doslova „sila mojej spásy“, Pán, čo zachraňuje.