Kniha žalmov

ŽALM 108 (107)

 

Oslava Pána a prosba o pomoc

 

1 Pieseň. Dávidov žalm.

2 Ochotné je moje srdce, Bože,

ochotné je moje srdce:

budem ti spievať a hrať.

Prebuď sa, duša moja,

3 Prebuď sa, harfa a citara,

chcem zobudiť zornicu.

 

4 Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi

a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

5 Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo

a tvoja vernosť až po oblaky.

6 Bože, vznes sa nad nebesia

a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

7 Zachráň svojich najmilších;

pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

 

8 Vo svojej svätyni Boh povedal:

„S radosťou rozdelím Sichem

a rozmeriam sukotské údolie.

9 Môj je Galaád a môj je Manasses;

Efraim je prilba mojej hlavy

a Júda moje žezlo vladárske.

10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam,

Idumea sa mi stane podnožkou,

nad Filištínskom víťazne zajasám.“

 

11 Kto ma privedie do opevneného mesta

a kto ma odprevadí až do Idumey?

12 Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?

A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

13 Ty nám pomôž dostať sa z útlaku,

pretože ľudská pomoc nestačí.

14 S Bohom budeme udatní,

on našich nepriateľov pošliape.