Kniha žalmov

ŽALM 138 (137)

 

Vzdávanie vďaky

1 Od Dávida.

Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom,

že si vypočul slová mojich úst.

Budem ti hrať pred tvárou anjelov,

2 vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.

Tvoje meno budem oslavovať,

pretože si milosrdný a verný

a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.

 

3 Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval,

a rozmnožil si vo mne odvahu.

4 Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme,

lebo počuli slová tvojich úst.

5 Budú ospevovať Pánove cesty,

lebo veľká je Pánova sláva;

6 vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného,

pyšného však zďaleka pozná.

 

7 Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš

a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov;

zachráni ma tvoja pravica.

 8 Pán za mňa dielo dokončí.

Pane, tvoje milosrdenstvo je večné;

neopusť dielo svojich rúk.

 

 

8. Dávid prosí, aby Pán „neopustil dielo svojich rúk“, aby bedlil nad svojím národom, nad jeho kráľmi, kým nepríde prisľúbený Mesiáš (porov. 2 Sam 7, 28. 29).