ŽALM 78 (77)

 

Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy

 

 ¹ Asafova poučná pieseň.

Počúvaj, ľud môj, moju náuku,

nakloň sluch k slovám mojich úst.

 ² Otvorím svoje ústa v podobenstvách,

vyrozprávam starodávne tajomstvá.

 

³ Čo sme počuli a poznali

a čo nám rozprávali naši otcovia,

⁴ nezatajíme pred ich synmi;

ďalším pokoleniam vyrozprávame

slávne a mocné skutky Pánove

a zázraky, ktoré urobil.

 

⁵ Jakubovi dal nariadenie

a pre Izraela vyhlásil za zákon,

aby to, čo prikázal našim otcom,

zvestovali svojim synom;

⁶ majú to vedieť aj ďalšie pokolenia,

synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom,

⁷ aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela

a zachovávali jeho príkazy;

⁸ aby neboli ako ich otcovia,

vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca,

ktorého duch nebol verný Bohu.

 

 ⁹ Synovia Efraima, obratní lukostrelci,

v deň bitky utiekli.

¹⁰ Nezachovávali zmluvu s Bohom

a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

¹¹ Zabudli na jeho činy

a na zázraky, ktoré im ukázal.

 ¹² Pred zrakom ich otcov divy vykonal

v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

¹³ Rozdvojil more a previedol ich cezeň,

vody postavil ako val.

¹⁴ Vo dne ich viedol oblakom,

za noci žiarou ohnivou.

¹⁵ Rozštiepil skalu na púšti

a napojil ich vodou ako z prívalu.

¹⁶ Potokom dal vytrysknúť zo skaly

a vody nechal ako rieky tiecť.

 

¹⁷ Ale oni proti nemu ďalej hrešili,

na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

¹⁸ Pokúšali Boha vo svojom srdci,

dychtivo sa dožadovali pokrmu.

¹⁹ Proti Bohu reptali

a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“

²⁰ A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla

a potoky sa rozliali.

„A či on môže aj chlieb dať

a svojmu ľudu mäso obstarať?“

²¹ Počul to Pán a hnevom zahorel,

oheň vzplanul proti Jakubovi

a hnev vzkypel proti Izraelovi.

²² Lebo nedôverovali Bohu

a nedúfali v jeho pomoc.

 

²³ Rozkázal teda horným oblakom

a otvoril brány nebies;

²⁴ a pršala im manna za pokrm

a dal im chlieb z neba.

 ²⁵ Človek jedol chlieb anjelský;

pokrmu im dal dosýta.

²⁶ Z oblohy vyburcoval vietor východný,

svojou mocou priviedol vietor od juhu

²⁷ a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach,

okrídlené vtáky ako morský piesok.

²⁸ Padali doprostred ich tábora,

okolo stanov.

²⁹ Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru,

splnil im, čo si žiadali.

³⁰ Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou,

ešte mali pokrm v ústach,

³¹ keď proti nim vzplanul Boží hnev,

popredných mužov pozabíjal

a zničil výkvet Izraela.

 

³² Ale oni ďalej hrešili

a neverili v jeho zázraky.

³³ Ich dni ukončil ako dych,

ich roky náhlou smrťou.

³⁴ Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali,

obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

³⁵ Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc,

že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

³⁶ No podvádzali ho svojimi ústami,

svojím jazykom ho klamali.

³⁷ Ich srdcia neboli k nemu úprimné,

ani jeho zmluve neboli verní.

³⁸ On sa predsa zľutoval

a odpustil im vinu a nezničil ich.

Často svoj hnev potlačil

a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

³⁹ Veď pamätal, že sú len ľudia,

závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

 

⁴⁰ Koľko ráz ho na púšti popudzovali

a k hnevu na stepi podnecovali.

⁴¹ Znova a znova pokúšali Boha

a roztrpčovali Svätého Izraela.

⁴² Už nepamätali na jeho činy,

ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.

 

⁴³ V Egypte urobil svoje znamenia,

svoje zázraky na pláni taniskej.

⁴⁴ Na krv premenil ich rieky a potoky,

že už nemali čo piť.

⁴⁵ Zoslal na nich komáre, aby ich štípali,

žaby, aby ich trápili.

⁴⁶ Ich úrodu vydal húseniciam napospas

a kobylkám plody ich námahy.

⁴⁷ Vinice im zbil ľadovcom

a moruše mrazom.

⁴⁸ Ľadovcu vydal ich dobytok,

ich čriedy bleskom ohnivým.

 

⁴⁹ Zoslal na nich oheň svojho hnevu,

rozhorčenie, hrôzu a strach

ako poslov skazy.

⁵⁰ Uvoľnil cestu svojmu hnevu,

neušetril ich od smrti,

ich život vydal moru napospas.

 ⁵¹ Pobil všetko prvorodené v Egypte,

prvotiny mužskej sily v stanoch Chamových.

 

⁵² Svoj ľud však ako ovce vyviedol

a viedol ako stádo po púšti.

⁵³ Viedol ich bezpečne a nemali strach,

ich nepriateľov však more pokrylo.

⁵⁴ A priviedol ich do svojej svätej zeme,

na vrch, čo získala jeho pravica.

⁵⁵ Pred nimi vyhnal kmene pohanské,

meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu

a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.

 

⁵⁶ Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha,

a nezachovávali jeho príkazy.

⁵⁷ Odpadávali a boli neverní

ako ich otcovia,

sklamali ako pokazený luk.

⁵⁸ Rozhnevali ho obradmi na výšinách

a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.

 

⁵⁹ Počul to Boh a rozhneval sa

a na Izraela veľmi zanevrel.

⁶⁰ Opustil príbytok v Silo,

stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.

 ⁶¹ Vydal svoju silu do zajatia,

do rúk nepriateľa svoju nádheru.

⁶² Svoj ľud vydal meču napospas

a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.

⁶³ Ich mládencov pohltil oheň,

ich panny sa nemohli zasnúbiť.

⁶⁴ Kňazi padli pod mečom

a ich vdovy nemal kto oplakať.

 

⁶⁵ Pán sa však prebral ako zo spánku,

ako hrdina vínom zmorený.

⁶⁶ Porazil utekajúcich nepriateľov,

pokryl ich večnou potupou.

 ⁶⁷ Zavrhol stánok Jozefov,

ani Efraimov kmeň si nezvolil,

⁶⁸ lež vyvolil si kmeň Júdov,

vrch Sion, ten si obľúbil.

⁶⁹ A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú,

ako zem, ktorú upevnil naveky.

⁷⁰ A vyvolil si svojho sluhu Dávida,

od čriedy oviec ho vyzdvihol,

 ⁷¹ vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá,

aby pásol Jakuba, jeho ľud,

a Izraela, jeho dedičstvo.

⁷² A on ich pásol so srdcom bez úhony

a viedol ich rukou skúsenou.