ŽALM 106 (105)

 

Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy

¹ ALELUJA.

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 

² Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,

kto všetku jeho chválu rozhlási?

³ Blažení sú tí, čo zachovávajú právo

a konajú spravodlivo v každý čas.

 

 ⁴ Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,

navštív nás svojou spásou,

⁵ aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,

aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

 

⁶ Hrešili sme ako naši otcovia,

konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

⁷ Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,

zabudli na tvoje veľké dobrodenia

a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

⁸ Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,

aby ukázal svoju moc.

 

⁹ Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;

po morskom dne ich previedol ako po púšti.

¹⁰ Vyslobodil ich z rúk nevraživca

a vymanil z rúk nepriateľa.

¹¹ Ich utláčateľov voda zaliala,

ani jeden z nich nezostal nažive.

¹² Až potom uverili jeho slovám

a pieseň chvály mu spievali.

 

¹³ No onedlho na jeho skutky zabudli

a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

¹⁴ Na púšti sa oddali žiadostivosti

a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

¹⁵ Dal im, čo si žiadali,

ba dopustil, že sa presýtili.

 

 ¹⁶ V tábore zanevreli na Mojžiša

a na Árona, posväteného Pánovho.

¹⁷ Otvorila sa zem a pohltila Dátana

a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

¹⁸ I vzbĺkol oheň v ich zástupe

a bezbožníkov spálili plamene.

 

¹⁹ Urobili si teľa na Horebe

a klaňali sa soche uliatej;

 ²⁰ i zamenili svoju slávu

za podobu býka, ktorý trávu požiera.

²¹ Zabudli na Boha, svojho záchrancu,

ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

²² zázraky v Chamovej krajine,

v Červenom mori skutky úžasné.

 ²³ Už povedal, že ich vyhubí,

keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho,

aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

 

 ²⁴ Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,

neverili jeho slovám.

²⁵ Vo svojich stanoch šomrali,

nepočúvali Pánov hlas.

 ²⁶ Vtedy zdvihol ruku proti nim,

že ich zničí na púšti.

²⁷ A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi

a že ich rozoženie do cudzích krajín.

 

 ²⁸ I pridali sa k Beélfegorovi,

jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

²⁹ popudzovali Boha svojou podlosťou,

až skaza na nich doľahla.

³⁰ Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok

a pohroma prestala.

³¹ K dobru sa mu to pripočítalo

z pokolenia na pokolenie naveky.

 

³² Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;

Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

³³ tak ho rozčúlili,

že nerozvážne slová vyslovil.

 

³⁴ Nevyhubili národy,

ako im Pán bol rozkázal.

³⁵ Ale zmiešali sa s pohanmi

a osvojili si ich správanie.

 ³⁶ Uctievali sošky ich bôžikov

a tie sa im stali osídlom.

 

³⁷ Synov a dcéry

obetovali zlým duchom.

³⁸ Prelievali krv nevinnú,

krv svojich synov a dcér

obetovali modlám Kanaánu.

A zem bola poškvrnená krvou;

 ³⁹ znečistili sa svojimi skutkami

a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

 

⁴⁰ Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,

až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

⁴¹ vydal ich do rúk pohanov;

vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

⁴² Nepriatelia ich trápili,

pokorili a uvrhli do svojho područia.

 

⁴³ Častejšie ich vyslobodil;

no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,

až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

⁴⁴ Ale on zhliadol na ich súženie,

keď počul ich náreky.

 

⁴⁵ Rozpamätal sa na svoju zmluvu

a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

⁴⁶ A vzbudil k nim súcit

u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

 

⁴⁷ Zachráň nás, Pane, Bože náš,

a zhromaždi nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť

a tvojou slávou sa honosiť.

 

⁴⁸ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

od vekov až naveky.

A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“