Kniha žalmov
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- 75
- 76
- 77
- 78
- 79
- 80
- 81
- 82
- 83
- 84
- 85
- 86
- 87
- 88
- 89
- 90
- 91
- 92
- 93
- 94
- 95
- 96
- 97
- 98
- 99
- 100
- 101
- 102
- 103
- 104
- 105
- 106
- 107
- 108
- 109
- 110
- 111
- 112
- 113
- 114
- 115
- 116
- 117
- 118
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- 131
- 132
- 133
- 134
- 135
- 136
- 137
- 138
- 139
- 140
- 141
- 142
- 143
- 144
- 145
- 146
- 147
- 148
- 149
- 150
ŽALM 69 (68)
Nadšenie pre Boží dom
1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia“. Dávidov žalm.
2 Zachráň ma, Bože,
lebo voda mi vystúpila až po krk.
3 V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami,
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
4 Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo.
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
5 Viac než mám vlasov na hlave,
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
6 Bože, ty poznáš moju pochabosť
a moje poklesky nie sú ti skryté.
7 Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba,
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí,
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
8 Pre teba znášam potupu
a hanba mi pokrýva tvár.
9 Svojim bratom som sa stal cudzincom
a synom svojej matky neznámym.
10 Stravuje ma horlivosť za tvoj dom,
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
11 V pôstoch som si dušu vyplakal,
no aj to mi bolo na potupu.
12 I vrecovinu som si obliekol
a príslovečným som sa stal.
13 Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne,
a pri víne pospevujú o mne pijani.
14 Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu,
pre svoju vernosť mi pomôž.
15 Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň,
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov
i z hlbokých vôd.
16 Nech ma nezatopí príval vôd,
nech ma nepohltí hlbina
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
17 Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
18 Neodvracaj tvár od svojho služobníka,
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
19 Príď ku mne a zachráň ma,
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
20 Ty poznáš moju potupu,
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
21 Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
22 Do jedla mi dali žlče,
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
23 Nech sa im ich stôl stane nástrahou,
odplatou a pohoršením.
24 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a nech v bedrách oslabnú navždy.
25 Vylej na nich svoje rozhorčenie,
nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
26 Nech spustne ich táborisko
a v ich stanoch nech nemá kto bývať.
27 Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel,
a množia bolesti tomu, koho si zranil.
28 K ich neprávosti pridaj neprávosť,
nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.
29 Nech sú vytretí z knihy žijúcich
a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.
30 Som úbožiak, plný bolesti;
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
31 Piesňou chcem Božie meno osláviť
a velebiť ho chválospevmi.
32 A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka,
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
33 Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
34 Lebo Pán vypočuje chudobných
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
35 Nech ho chvália nebesia i zem,
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
36 Lebo Boh zachráni Sion
a vybuduje mestá Júdove;
usadia sa tam a budú ich majetkom.
37 A zdedia ho potomci jeho služobníkov
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.