Kniha žalmov
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- 75
- 76
- 77
- 78
- 79
- 80
- 81
- 82
- 83
- 84
- 85
- 86
- 87
- 88
- 89
- 90
- 91
- 92
- 93
- 94
- 95
- 96
- 97
- 98
- 99
- 100
- 101
- 102
- 103
- 104
- 105
- 106
- 107
- 108
- 109
- 110
- 111
- 112
- 113
- 114
- 115
- 116
- 117
- 118
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- 131
- 132
- 133
- 134
- 135
- 136
- 137
- 138
- 139
- 140
- 141
- 142
- 143
- 144
- 145
- 146
- 147
- 148
- 149
- 150
ŽALM 105 (104)
Boh je v sľuboch verný
1 ALELUJA.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
2 Spievajte mu a hrajte,
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
3 Jeho svätým menom sa honoste;
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
4 Hľadajte Pána a jeho moc,
hľadajte vždy jeho tvár.
5 Pamätajte na divy, čo učinil,
na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
6 vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
7 On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
8 Večne pamätá na svoju zmluvu,
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
9 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
10 Jakubovi to stanovil za zákon,
Izraelovi za zmluvu večitú,
11 keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu
ako váš podiel dedičný.“
12 Keď ich bolo ešte neveľa,
iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
13 a od kmeňa prechodili ku kmeňu,
z jedného kráľovstva k inému národu,
14 nedovolil, aby im ľudia krivdili;
i kráľov karhal kvôli nim:
15 „Netýkajte sa mojich pomazaných,
neubližujte mojim prorokom.“
16 Hlad privolal na krajinu
a poničil všetku zásobu chleba.
17 Pred nimi poslal muža,
Jozefa, ktorého predali za otroka.
18 Putami jeho nohy zovreli
a jeho šiju železom;
19 no potom došlo na jeho slová,
Pán dokázal jeho nevinnosť.
20 Vyslobodil ho posol kráľovský,
prepustil ho vládca národov;
21 ustanovil ho za pána svojho domu
a za správcu všetkého svojho majetku,
22 aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle
a jeho starcov učil múdrosti.
23 I prišiel Izrael do Egypta
a Jakub sa stal hosťom v Chamovej krajine.
24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil
a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud
a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
26 Poslal svojho sluhu Mojžiša
a Árona, ktorého si vyvolil.
27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia
a zázraky v Chamovej krajine.
28 Zoslal temnoty a zahalil ich,
lež oni sa jeho slovám spriečili.
29 Ich vody na krv premenil
a pozabíjal ich ryby.
30 Ich krajina sa zahemžila žabami,
vnikli až do paláca kráľovho.
31 Rozkázal a prileteli roje múch,
všetky končiny zaplavili komáre.
32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec,
žeravý oheň do ich krajiny.
33 A zbil im révu i figovník,
dolámal stromy na ich území.
34 Rozkázal a prileteli kobylky,
nespočetné množstvo sarančí.
35 Zožrali všetku zeleň v krajine,
zožrali všetku zemskú úrodu.
36 A pobil všetko prvorodené v Egypte,
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
37 Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
38 I zaradoval sa Egypt, že už odišli,
lebo strach z nich naň doľahol.
39 Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,
a oheň, aby im svietil za noci.
40 Keď požiadali, zoslal im prepelice
a sýtil ich chlebom z neba.
41 Otvoril skalu a voda vytryskla,
po púšti tiekla sťa rieka.
42 Lebo pamätal na slová svojho záväzku,
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
43 Vyviedol teda svoj ľud v radosti,
vyvolených svojich s plesaním.
44 A odovzdal im krajiny pohanov
i zaujali majetky národov,
45 aby zachovávali jeho predpisy
a jeho zákon plnili.
ALELUJA.