Kniha žalmov

ŽALM 132 (131)

 

Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

 

 1 Pútnická pieseň.

Pane, pamätaj na Dávida

a na jeho veľkú ochotu,

 2 že prisahal Pánovi

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

 

 3 „Do príbytku svojho domu nevkročím,

ani sa neuložím na svoje lôžko;

4 svojim očiam nedoprajem spánku

ani svojim viečkam zdriemnutia,

5 kým nenájdem miesto pre Pána,

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

 

 6 Počuli sme, že archa je v Efrate,

a našli sme ju na jaarských nivách.

7 Vstúpme teda do Pánovho príbytku

a padnime k podnožke jeho nôh.

 

 8 Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,

ty a archa tvojej všemoci.

9 Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti

a tvoji svätí nech plesajú.

10 Pre svojho služobníka Dávida

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

 

 11 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu

posadím na tvoj trón.

12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia budú sedieť

na tvojom tróne naveky.“

 

13 Lebo Pán si vyvolil Sion,

želal si mať ho za svoj príbytok:

14 „To je miesto môjho odpočinku naveky;

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

 

15 Štedro požehnám jeho komory,

chlebom nasýtim jeho chudobných.

16 Jeho kňazov odejem do rúcha spásy

a svätí budú plesať v radosti.

 

 17 Tu Dávidovej moci dám vypučať,

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

 18 Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,

no na jeho hlave zažiari diadém.“

 

 
2. „Mocný Jakubov“ je pomenovanie Boha (Gn 49, 24; Iz 49, 26; 60, 16).
3. 2 Sam 7, 1 – 2; 1 Krn 17, 1.
6. „Počuli sme, že archa je v Efrate“ – keď mal Dávid preniesť archu zmluvy z Kirjatiarimu na Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. Totiž počuli, že je neďaleko Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávid, v kraji Efrata. V žalme sa hovorí: „Našli sme ju na jaarských nivách“, čo je to isté ako Kirjatiarim. Odtiaľ Dávid preniesol v slávnostnom sprievode archu na Sion (1 Sam 7, 1; 2 Sam 6, 2).
8. Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10, 35. 36; Ž 68, 2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4, 3 n.), nemala pevný príbytok.
11. „Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou“ – tieto slová sú paralelné so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na Boží prísľub, ktorý dal Pán Dávidovi skrze proroka Nátana v čase, keď Pán odkázal, aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sam 7, 5 – 16; Ž 89, 4 – 5. 29 – 38).
17. Tento verš sa nedá vysvetliť inak ako o Mesiášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia.
18. Na hlave mesiášskeho kráľa bude naveky žiariť Pánov „diadém“. Mesiáš bude kráľom Izraela.