Kniha žalmov

Kniha žalmov

ŽALM 10 (Vg 9, 22 – 39)

 

Vzdávanie vďaky

 

1 Pane, prečo si tak ďaleko?

Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

2 Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;

nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

3 Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou

a lakomec sa vychvaľuje.

4 Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:

„Boh nezasahuje; Boha niet.“

 

5 Také sú všetky jeho myšlienky

a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd

a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

 

6 V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,

ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

7 Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;

pod jeho jazykom zločin a násilie.

8 Sedí na postriežke blízko osád,

nevinného zákerne zabíja.

9 Očami sliedi za chudákom;

ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára;

chytá ho a hádže naňho sieť.

10 Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci

v jeho násilných pazúroch.

11 V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,

odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

 

12 Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,

nezabúdaj na úbohých.

13 Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?

Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

 

14 Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ

a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha

a sirote pomáhaš.

15 Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;

budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

 

16 Pán je kráľom navždy, na veky vekov.

Pohania vymizli z jeho krajiny.

17 Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,

vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

18 Zastaň sa práva siroty a utláčaného,

aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Kniha žalmov