Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 16 (15)

 

Pán – môj dedičný podiel

 

1 Miktam. Dávidov žalm.

Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.

2 Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.

Pre mňa niet šťastia bez teba.“

3 Svätým a slávnym mužom v krajine

patrí moja plná priazeň.

4 Rozmnožujú sa útrapy tých, čo sa ženú za cudzími bôžikmi.

Nebudem vylievať krv na ich obetu,

ani ich mená nevezmem na pery.

 

 5 Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu,

v tvojich rukách je môj osud.

6 Pripadol mi diel v kraji prekrásnom:

a je to pre mňa znamenité dedičstvo.

7 Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril;

v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.

8 Pána mám vždy pred očami;

a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.

9 Preto sa raduje moje srdce

a moja duša plesá

aj moje telo odpočíva v nádeji.

 

 10 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí

a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.

11 Ukážeš mi cestu života.

U teba je plnosť radosti,

po tvojej pravici večná slasť.

 
5. „Ty si môj podiel.“ Metafora tohto verša je prevzatá z čias Jozueho, keď po dobytí Palestíny podelili krajinu medzi jednotlivé kmene a rodiny. Zem sa rozmeriavala povrazom a potom sa o podieloch žrebovalo. Komu čo pripadlo, to bol jeho dedičný podiel. Kmeň Léviho však nedostal územie, lebo jeho dedičstvom bol Pán. Druhý obraz je prevzatý zo zvykov pri hostinách, kde mal každý určený svoj kalich.
10. „Podsvetie“, šeól, je miesto mŕtvych. „Svätý“, hebr. „tvoj miláčik“, ktorého ty miluješ. „Porušenie“, hebr. „šachat“, značí jamu, hrob, ale i porušenie tela, rozklad, hnitie.
Kniha žalmov