Kniha žalmov

 ŽALM 142 (141)

 

Ty si moje útočište

 

1 Poučný chválospev. Dávidova modlitba, keď bol v jaskyni.

2 Nahlas volám k Pánovi,

nahlas a úpenlivo prosím Pána;

3 nariekam pred ním

a rozprávam mu o svojom súžení.

 

 4 Ja síce klesám na duchu,

ale ty poznáš moje chodníky.

Na ceste, ktorou sa uberám,

nastavili mi osídlo.

 5 Pozeral som sa napravo a videl som,

že sa už nik nepriznáva ku mne.

Nemám už kam sa uchýliť,

o môj život nik nestojí.

 

6 Pane, ku tebe volám

a hovorím: „Ty si moje útočište,

môj podiel v krajine žijúcich.

7 Všimni si moju úpenlivú prosbu,

lebo som hrozne zdeptaný.

Osloboď ma od prenasledovateľov,

lebo sú mocnejší ako ja.

 

 8 Vyveď ma zo žalára,

aby som tvoje meno mohol velebiť.

Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa,

keď mi prejavíš priazeň.“

 

 

4. „Chodník“ alebo „cesta“ značí položenie, osud.
5. Žalmista sa „pozeral napravo“, pozeral, kto by sa ho zastal, kto by ho chránil pred nespravodlivým prenasledovateľom. Na súde po pravej strane stával obhajca toho, kto bol žalovaný (Ž 16, 8; 121, 5).
8. Žalmista prosí, aby ho Pán vyslobodil „zo žalára“. Je možné, že Dávid týmto slovom označuje jaskyňu, v ktorej ho prekvapil nepriateľ. – „Keď mi prejavíš priazeň“ – všetci spravodliví sa budú tešiť z víťazstva dobra nad zlom.