Kniha žalmov

ŽALM 40 (39)

Vzdávanie vďaky a prosba o pomoc

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

² Čakal som, čakal na Pána

a on sa ku mne sklonil.

³ Vyslyšal môj nárek

a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.

Nohy mi postavil na skalu

a kroky mi upevnil.

⁴ Do úst mi vložil pieseň novú,

 chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní

a budú dúfať v Pána.

⁵ Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru

a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

⁶ Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj;

a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná?

Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky,

toľko ich je, že sa nedajú spočítať.

 ⁷ Obety a dary si nepraješ,

lež uši si mi otvoril.

Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,

⁸ preto som povedal: „Hľa, prichádzam.

Vo zvitku knihy je napísané o mne,

⁹ že mám plniť tvoju vôľu.

A to chcem, Bože môj,

hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

¹⁰ Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení;

svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

¹¹ Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam,

rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.

Neskrývam tvoju milosť

a pravdu pred veľkým zhromaždením.

¹² Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo,

tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.

¹³ Zo všetkých strán sa na mňa kopia

nespočetné pohromy,

opantalo ma toľko hriechov,

že nemám o nich prehľadu.

A je ich viac, než mám vlasov na hlave,

až mi z toho srdce zamiera.

 ¹⁴ Pane, ráč ma zachrániť,

príď mi čím skôr na pomoc.

¹⁵ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,

čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť.

Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,

čo mi chcú zle.

¹⁶ Nech zmeravejú hanbou tí,

čo mi hovoria: „Tak mu treba!“

¹⁷ No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú.

A tí, čo túžia po tvojej pomoci,

nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“

¹⁸ Ja som síce biedny a úbohý,

no Pán sa stará o mňa.

Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,

Bože môj, nemeškaj.