Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 79 (78)

 

Nárek nad Jeruzalemom

 

1 Asafov žalm.

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva,

poškvrnili tvoj svätý chrám

a Jeruzalem obrátili na rumy.

2 Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým

a divej zveri dávali telá tvojich svätých.

3 Rozlievali ich krv ako vodu

vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.

4 Susedia nás začali potupovať

a okolití ľudia haniť a vysmievať.

 

5 Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky?

Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?

6 Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú,

a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.

7 Veď pohltili Jakuba

a spustošili jeho obydlia.

 

8 Zabudni na hriechy našich otcov;

príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom,

lebo sme veľmi úbohí.

9 Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása,

a vysloboď nás;

a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

 

10 Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“

Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže

pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.

11 Nech dôjde k tebe nárek zajatých;

silou svojho ramena

zachovaj synov smrti nažive.

 12 A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu,

ktorou pohanili teba, Pane.

 

13 Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny,

chceme ťa zvelebovať naveky

a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

 

12. „Vráť sedemnásobne do lona“ (v hebr. je doslova do „záhybu“, rozumej do záhybu šiat, kam sa dávali veci, ktoré človek nosil so sebou), „našim susedom“ – žalmista prosí o spravodlivosť aj proti svojim nevďačným susedom, ktorí sa tešili zo skazy vyvoleného národa, ktorí nemali zľutovania a ktorí sa tiež pričinili o dovŕšenie katastrofy.
Kniha žalmov