Kniha žalmov

Kniha žalmov

ŽALM 60 (59)

 

Modlitba po porážke

 

1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalie – svedectvo“.

Dávidov poučný žalm. Miktam.

 2 Keď sa vydal proti mezopotámskym Aramejcom

a Aramejcom zo Zeby a keď sa Joab vrátil z Edomu,

kde v Soľnom údolí pobil dvanásťtisíc (mužov).

3 Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal;

rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.

 

4 Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju,

ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.

 5 Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud,

napojil si nás vínom závratu.

 

6 Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie,

aby utiekli pred lukom.

7 Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ;

zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.

 

 8 Vo svojej svätyni Boh povedal:

„S radosťou rozdelím Sichem

a rozmeriam sukotské údolie.

 9 Môj je Galaád a môj je Manasses;

Efraim je prilba mojej hlavy.

Júda je moje žezlo vladárske,

 10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.

Idumea sa mi stane podnožkou,

nad Filištínskom víťazne zajasám.“

 

11 Kto ma privedie do opevneného mesta

a kto ma odprevadí až do Idumey?

12 Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?

A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

 

Pomôž nám dostať sa z útlaku,

pretože ľudská pomoc nestačí.

13 S Bohom budeme udatní,

on našich utláčateľov pošliape.

 
2. Porov. 2 Sam 8, 3 – 8; 10, 6 – 19; 1 Krn 18 n.
5. Žalmista prirovnáva skúšku k opojnému nápoju, o ktorom sa nevedelo, že je taký silný.
8. Sichem (dnešný Nablus) je v strede Palestíny v Predjordánsku (Gn 33, 18) a Sukot („stany“ – mesto stanov, „Sokot“) zasa v strede zajordánskej Palestíny, neďaleko rieky Jabok, v kraji Gadovho kmeňa (Gn 33, 17 a Joz 13, 27). Tieto dve mestá tu zastupujú celú zasľúbenú zem, východnú i západnú časť. Celú túto zem dal Boh do vlastníctva Izraelu.
9. Galaád bol kraj severne a južne od rieky Jabok a patril kmeňom Gad a Ruben. Neskôr Galaád označoval celé Zajordánsko. Manasses (bol Jozefovým synom) mal polovicu vlastníctva za Jordánom a polovicu pred Jordánom. Efraim – druhý Jozefov syn. V čase obsadenia Palestíny bol kmeň Efraim najväčší a mal najudatnejších bojovníkov. Preto sa o ňom hovorí, že je „prilbou“ Pánovej hlavy – akoby mal chrániť celé kráľovstvo. Lež popredným kmeňom bol vždy „Júda“, z neho mali pochádzať králi vyvoleného národa, a preto sa nazýva Pánovým „žezlom“, kmeňom, skrze ktorý Pán vládol nad ostatnými kmeňmi, nad celou Palestínou v zmysle zasľúbenej zeme.
10. Moabsko (na východ od Mŕtveho mora), Idumea (na juhu Predjordánska – Palestíny) a Filištínsko (pás zeme popri Stredozemnom mori). Moabčania budú ako sluhovia, čo prinášajú svojmu pánovi „umývadlo“ na nohy. Izrael si ich podmaní a budú mu posluhovať. Podobne to bude aj s Idumejčanmi. Stúpiť na šiju je symbolom triumfu, víťazstva nad nepriateľom. – Idumejské opevnené mesto, ktoré chce Dávid zaujať, obrazne označuje víťazstvo nad celou Idumeou.
Kniha žalmov