Kniha žalmov

ŽALM 106 (105)

 

Hriechy ľudu a Božie zmilovanie v dejinách spásy

1 ALELUJA.

Oslavujte Pána, lebo je dobrý,

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

 

2 Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,

kto všetku jeho chválu rozhlási?

3 Blažení sú tí, čo zachovávajú právo

a konajú spravodlivo v každý čas.

 

 4 Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,

navštív nás svojou spásou,

5 aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,

aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

 

6 Hrešili sme ako naši otcovia,

konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

7 Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,

zabudli na tvoje veľké dobrodenia

a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

8 Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,

aby ukázal svoju moc.

 

9 Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;

po morskom dne ich previedol ako po púšti.

10 Vyslobodil ich z rúk nevraživca

a vymanil z rúk nepriateľa.

11 Ich utláčateľov voda zaliala,

ani jeden z nich nezostal nažive.

12 Až potom uverili jeho slovám

a pieseň chvály mu spievali.

 

13 No onedlho na jeho skutky zabudli

a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

14 Na púšti sa oddali žiadostivosti

a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

15 Dal im, čo si žiadali,

ba dopustil, že sa presýtili.

 

 16 V tábore zanevreli na Mojžiša

a na Árona, posväteného Pánovho.

17 Otvorila sa zem a pohltila Dátana

a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

18 I vzbĺkol oheň v ich zástupe

a bezbožníkov spálili plamene.

 

19 Urobili si teľa na Horebe

a klaňali sa soche uliatej;

 20 i zamenili svoju slávu

za podobu býka, ktorý trávu požiera.

21 Zabudli na Boha, svojho záchrancu,

ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

22 zázraky v Chamovej krajine,

v Červenom mori skutky úžasné.

 23 Už povedal, že ich vyhubí,

keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho,

aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

 

 24 Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,

neverili jeho slovám.

25 Vo svojich stanoch šomrali,

nepočúvali Pánov hlas.

 26 Vtedy zdvihol ruku proti nim,

že ich zničí na púšti.

27 A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi

a že ich rozoženie do cudzích krajín.

 

 28 I pridali sa k Beélfegorovi,

jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

29 popudzovali Boha svojou podlosťou,

až skaza na nich doľahla.

30 Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok

a pohroma prestala.

31 K dobru sa mu to pripočítalo

z pokolenia na pokolenie naveky.

 

32 Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;

Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

33 tak ho rozčúlili,

že nerozvážne slová vyslovil.

 

34 Nevyhubili národy,

ako im Pán bol rozkázal.

35 Ale zmiešali sa s pohanmi

a osvojili si ich správanie.

 36 Uctievali sošky ich bôžikov

a tie sa im stali osídlom.

 

37 Synov a dcéry

obetovali zlým duchom.

38 Prelievali krv nevinnú,

krv svojich synov a dcér

obetovali modlám Kanaánu.

A zem bola poškvrnená krvou;

 39 znečistili sa svojimi skutkami

a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

 

40 Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,

až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

41 vydal ich do rúk pohanov;

vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

42 Nepriatelia ich trápili,

pokorili a uvrhli do svojho područia.

 

43 Častejšie ich vyslobodil;

no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,

až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

44 Ale on zhliadol na ich súženie,

keď počul ich náreky.

 

45 Rozpamätal sa na svoju zmluvu

a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

46 A vzbudil k nim súcit

u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

 

47 Zachráň nás, Pane, Bože náš,

a zhromaždi nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť

a tvojou slávou sa honosiť.

 

48 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

od vekov až naveky.

A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

 

 
4 – 5. Žalmista v duchu vidí budúce šťastné časy národnej obnovy a slávy: návrat do vlasti, ale aj splnenie mesiášskych proroctiev.
16 – 18. Porov. Nm 16.
20. „Svoju slávu“, čiže Boha, ktorého sláva (kabod) ich sprevádzala.
23. (Ex 32, 10 – 30; Dt 9, 25 – 29). Mojžiš si žiadal od Pána, aby ho vymazal z knihy žijúcich, ak neodpustí vinu svojmu ľudu. A Pán sa dal uprosiť a načas odpustil urážku (Ex 33).
24. Ďalšou urážkou Pána bola vzbura ľudu, keď sa vrátili dvanásti vyzvedači z Kanaánu a keď svojimi zvesťami prestrašili a pobúrili ľud (Nm 13 a 14).
26 – 27. Prvá hrozba sa vyplnila za štyridsaťročného putovania na púšti. Ani Mojžiš nevošiel do zasľúbenej zeme. Druhá hrozba sa splnila za babylonského zajatia a dovŕšila sa po Mesiášovej smrti.
28. „Jedli z obetí“ spolu s Moabčanmi (porov. Nm 25, 2 – 3).
36. Modloslužba sa im stala osídlom, vášňou a príčinou skazy, ako to potom žalmista naznačí v 40. verši.
39. „Porušovali vernosť (doslova smilnili) svojimi zločinmi.“ V Starom zákone sa vzťah medzi Bohom a ľudom často opisuje vo forme manželstva. Modloslužba sa kvalifikuje ako cudzoložstvo.