Kniha žalmov

ŽALM 149

 

Plesanie svätých

 

 1 ALELUJA.

Spievajte Pánovi pieseň novú;

jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých.

2 Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa,

synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom.

 3 Nech oslavujú jeho meno tancom,

nech mu hrajú na bubne a na citare.

4 Lebo Pán miluje svoj ľud

a tichých venčí víťazstvom.

 

 5 Nech svätí jasajú v sláve,

nech sa veselia na svojich lôžkach.

 6 Oslavu Boha nech majú na perách

a v rukách meč dvojsečný,

7 aby sa pomstili na pohanoch

a potrestali národy,

 8 aby ich kráľom nasadili putá

a ich veľmožom železné okovy

9 a aby ich súdili podľa písaného práva.

Všetkým jeho svätým to bude na slávu. ALELUJA.

 
1. Zhromaždenie svätých môže označovať všetkých Izraelitov napospol a môže byť pomenovaním nejakej náboženskej slávnosti, ktorá sa konala v chráme (Ž 148, 14).
3. „Tanec“ patril k bohoslužobným úkonom. Vo Svätom písme máme o tom neraz zmienku (Jer 31, 4; pozri aj 2 Sam 6, 14; Sdc 11, 34; Ž 87, 7 atď.).
5. Izraeliti sa majú radovať z víťazstva, majú sa tešiť v pokoji a istote – „nech sa veselia na svojich lôžkach“ – veď bolo dosť utrpenia, dosť sĺz za dlhých nocí trpkej nevoľnosti (Ž 4, 5; 6, 6; porov. aj Ž 43, 9; Iz 30, 29; Oz 7, 14 atď.).
6. Porov. Neh 4, 10 – 11; pozri aj 2 Mach 15, 27, kde sa cituje 6. verš tohto žalmu.
, 8 – 9. Izrael bude nástrojom Božej spravodlivosti, bude však aj nositeľom spásy pre všetky národy. A to mu bude na slávu.