Kniha žalmov
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- 75
- 76
- 77
- 78
- 79
- 80
- 81
- 82
- 83
- 84
- 85
- 86
- 87
- 88
- 89
- 90
- 91
- 92
- 93
- 94
- 95
- 96
- 97
- 98
- 99
- 100
- 101
- 102
- 103
- 104
- 105
- 106
- 107
- 108
- 109
- 110
- 111
- 112
- 113
- 114
- 115
- 116
- 117
- 118
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- 131
- 132
- 133
- 134
- 135
- 136
- 137
- 138
- 139
- 140
- 141
- 142
- 143
- 144
- 145
- 146
- 147
- 148
- 149
- 150
ŽALM 49 (48)
Márnosť bohatstva
1 Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
2 Čujte to, všetky národy,
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
3 vy všetci, prostí aj vznešení,
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
4 Moje ústa hovoria múdrosť
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
5 K prísloviam ucho nakláňam,
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
8 Veď sám seba nevykúpi nik,
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
nikdy nebude stačiť,
10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci,
rovnako hynie blázon i hlupák
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
12 Hroby im budú večnými domami,
príbytkami z pokolenia na pokolenie,
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo;
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.
14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba,
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
15 Ako ovce sa ženú do priepasti
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu,
ich zjav sa pominie:
podsvetie im bude príbytkom.
16 No moju dušu Boh vykúpi,
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
17 Netráp sa, ak niekto bohatne
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou,
jeho poklad s ním nepôjde.
19 Aj keď si blahoželal za živa:
„Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť
a tí už nikdy svetlo neuzrú.
21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal,
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.