Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 84 (83)

 

Túžba po Božom chráme

 

1 Zbormajstrovi. Na nápev „Lisy“.

Žalm Koreho synov.

2 Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;

3 túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.

Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.

4 Veď aj vrabec si nájde príbytok

a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:

tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.

5 Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome

a bez prestania ťa velebia.

 

6 Blažený človek, ktorému ty pomáhaš,

keď sa chystá na svätú púť.

 7 Až pôjdu vyprahnutým údolím,

premenia ho na prameň,

lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

8 Stúpajú a síl im stále pribúda,

až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

 

9 Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu,

vypočuj ma, Bože Jakubov.

 10 Bože, náš ochranca, pohliadni

a pozri na tvár svojho pomazaného.

 

11 Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha,

ako prebývať v stanoch hriešnikov.

 

12 Lebo Pán, Boh, je slnko a štít,

milosť a slávu udeľuje Pán;

neodoprie dobro tým,

čo kráčajú v nevinnosti.

13 Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba.

 
7. Pútnici nepoznajú ťažkosti cesty, vedie ich túžba po Bohu a jeho svätyni. „Až pôjdu vyprahnutým údolím“ (hebr. bakaʽ), kde niet vody, ktorá by osviežila a prinavrátila stratenú silu, aj toto údolie je pre pútnikov požehnaným krajom, akoby ho zavlažil ranný dážď. „Ranný dážď“ – je jesenný dážď v čase siatia. Tento dážď je veľmi užitočný, tvrdú zem mení na kyprú pôdu a dáva možnosť rastu bujnej vegetácii.
10. Pútnici, keď došli do chrámu, sa modlievali aj za „pomazaného“, za kráľa.
Kniha žalmov