Kniha žalmov

ŽALM 105 (104)

 

Boh je v sľuboch verný

 

1 ALELUJA.

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,

rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

2 Spievajte mu a hrajte,

rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

3 Jeho svätým menom sa honoste;

nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

 

4 Hľadajte Pána a jeho moc,

hľadajte vždy jeho tvár.

5 Pamätajte na divy, čo učinil,

na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

 6 vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,

synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

 

7 On, Pán, je náš Boh;

jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

8 Večne pamätá na svoju zmluvu,

na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

9 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,

na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

 

10 Jakubovi to stanovil za zákon,

Izraelovi za zmluvu večitú,

11 keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu

ako váš podiel dedičný.“

12 Keď ich bolo ešte neveľa,

iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

13 a od kmeňa prechodili ku kmeňu,

z jedného kráľovstva k inému národu,

14 nedovolil, aby im ľudia krivdili;

i kráľov karhal kvôli nim:

 15 „Netýkajte sa mojich pomazaných,

neubližujte mojim prorokom.“

 

16 Hlad privolal na krajinu

a poničil všetku zásobu chleba.

17 Pred nimi poslal muža,

Jozefa, ktorého predali za otroka.

18 Putami jeho nohy zovreli

a jeho šiju železom;

 19 no potom došlo na jeho slová,

Pán dokázal jeho nevinnosť.

20 Vyslobodil ho posol kráľovský,

prepustil ho vládca národov;

21 ustanovil ho za pána svojho domu

a za správcu všetkého svojho majetku,

22 aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle

a jeho starcov učil múdrosti.

 

 23 I prišiel Izrael do Egypta

a Jakub sa stal hosťom v Chamovej krajine.

24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil

a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud

a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

26 Poslal svojho sluhu Mojžiša

a Árona, ktorého si vyvolil.

27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia

a zázraky v Chamovej krajine.

 

 28 Zoslal temnoty a zahalil ich,

lež oni sa jeho slovám spriečili.

29 Ich vody na krv premenil

a pozabíjal ich ryby.

30 Ich krajina sa zahemžila žabami,

vnikli až do paláca kráľovho.

31 Rozkázal a prileteli roje múch,

všetky končiny zaplavili komáre.

32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec,

žeravý oheň do ich krajiny.

33 A zbil im révu i figovník,

dolámal stromy na ich území.

 

34 Rozkázal a prileteli kobylky,

nespočetné množstvo sarančí.

35 Zožrali všetku zeleň v krajine,

zožrali všetku zemskú úrodu.

36 A pobil všetko prvorodené v Egypte,

prvotiny všetkej ich mužnej sily.

 

37 Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom

a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

38 I zaradoval sa Egypt, že už odišli,

lebo strach z nich naň doľahol.

 39 Rozostrel oblak, aby ich tak chránil,

a oheň, aby im svietil za noci.

 

40 Keď požiadali, zoslal im prepelice

a sýtil ich chlebom z neba.

41 Otvoril skalu a voda vytryskla,

po púšti tiekla sťa rieka.

42 Lebo pamätal na slová svojho záväzku,

ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

 

43 Vyviedol teda svoj ľud v radosti,

vyvolených svojich s plesaním.

 44 A odovzdal im krajiny pohanov

i zaujali majetky národov,

45 aby zachovávali jeho predpisy

a jeho zákon plnili.

ALELUJA.

 
6. Izraeliti sa volajú: „potomci Abraháma – synovia Jakuba“.
15. „Mojich pomazaných... mojim prorokom“ – myslí tu patriarchov, ktorí boli zvláštnym spôsobom zasvätení Bohu a dostali od neho zjavenie (porov. Gn 12, 11 – 20; 20, 1 – 18; 26, 7 – 11).
19. „No potom došlo na jeho slová“ (Gn 41, 12 – 14).
23. „Jakub sa stal hosťom v Chamovej krajine,“ totiž v Egypte (Gn 10, 6). Jakubovi potomkovia nikdy nesplynuli s Egypťanmi.
28 – 38. Egyptský kráľ sa dlho priečil vôli Jahveho, nechcel prepustiť Izraelitov zo svojej krajiny. Boh potom zosiela desať rán. Žalmista z nich uvádza niekoľko.
39 n. Viedol ich viditeľným stĺpom ohňa za noci a oblačným stĺpom cez deň. Na púšti rozostrel „oblak, aby ich tak chránil“ pred úpalom slnka (Ex 13, 21; 14, 19; 40, 36 atď.). Reptajúcich netresce, kŕmi ich prepelicami (Ex 16, 13; Nm 11, 31 n.), dáva im „mannu“, chlieb z neba (Ex 16, 4; vysvetlenie pozri pri Žalme 78, 25).
44. Palestínu v tých časoch obývali mnohé národy. Izraeliti sa zmocnili kanaánskych miest a dedín, polí a záhrad, viníc a olivových hájov, dobytka a všetkého majetku.