ŽALM 144 (143)

Za víťazstvo a za pokoj

 ¹ Od Dávida.

Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,

čo učí moje ruky zápasiť

a moje prsty bojovať.

² On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,

on je moje útočište a môj osloboditeľ;

on je moja záštita, na ktorú sa spolieham;

on mi podrobuje môj ľud.

³ Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš,

a syn človeka, že myslíš na neho?

⁴ Preludu sa človek podobá,

jeho dni sú ako letiaci tieň.

 ⁵ Pane, zníž nebesia a zostúp z nich;

dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.

⁶ Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov;

vypusť šípy a vydes ich.

 ⁷ Vystri ruku z výsosti;

vytrhni ma a vysloboď z prívalov,

z rúk cudzincov;

 ⁸ ich ústa luhajú

a ich pravica je krivoprísažná.

⁹ Bože, novú pieseň ti zaspievam;

zahrám ti na desaťstrunovej citare.

¹⁰ Ty pomáhaš kráľom,

ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.

¹¹ Vytrhni ma a vysloboď

z rúk cudzincov.

Ich ústa luhajú,

ich pravica je krivoprísažná.

 ¹² Naši synovia nech sú ako mládniky,

čo vyrastajú v mladistvej sile.

Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné,

kresané ako kvádre chrámové.

¹³ Naše sýpky nech sú plné,

nech je v nich hojnosť všetkých plodov.

Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce

na našich nivách;

¹⁴ náš statok nech je vypasený.

Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva,

ani náreku na našich uliciach.

¹⁵ Blažený ľud, ktorému sa tak vodí;

blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.