Kniha žalmov
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- 75
- 76
- 77
- 78
- 79
- 80
- 81
- 82
- 83
- 84
- 85
- 86
- 87
- 88
- 89
- 90
- 91
- 92
- 93
- 94
- 95
- 96
- 97
- 98
- 99
- 100
- 101
- 102
- 103
- 104
- 105
- 106
- 107
- 108
- 109
- 110
- 111
- 112
- 113
- 114
- 115
- 116
- 117
- 118
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- 131
- 132
- 133
- 134
- 135
- 136
- 137
- 138
- 139
- 140
- 141
- 142
- 143
- 144
- 145
- 146
- 147
- 148
- 149
- 150
ŽALM 102 (101)
Vyhnancove sľuby a prosby
1 Modlitba utláčaného, ktorý v súžení,
prednáša Pánovi svoje žiale.
2 Pane, vyslyš moju modlitbu
a moje volanie nech dôjde ku tebe.
3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou;
v deň môjho súženia
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať,
čím skôr ma vypočuj.
4 Lebo moje dni sa tratia ako dym
a kosti mám rozpálené sťa pahreba.
5 Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá,
takže zabúdam jesť svoj chlieb.
6 Od samého náreku
som iba kosť a koža.
7 Som ako pelikán na púšti,
ako kuvik uprostred zrúcanín.
8 Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.
9 Moji nepriatelia ma potupujú každý deň,
preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.
10 Veď popol jedávam ako chlieb
a nápoj miešam so slzami;
11 to pre tvoj hnev a výčitky,
lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.
12 Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa,
a ja schnem sťa tráva.
13 Ale ty, Pane, trváš večne
a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
14 Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,
lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval,
lebo už je tu ten čas.
15 Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene
a ľútostia nad jeho troskami.
16 Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
17 lebo Pán vystaví Sion
a zjaví sa vo svojej sláve.
18 Zhliadne na modlitbu núdznych
a nepohrdne ich prosbami.
19 Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce
a obnovený ľud oslávi Pána.
20 Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne
a z nebies pozerá na zem;
21 čuje nárek zajatých
a odsúdeným na smrť vracia slobodu,
22 aby na Sione hlásali meno Pánovo
a v Jeruzaleme jeho slávu,
23 keď sa tam zídu vospolok národy
a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.
24 Cestou mi sily podlomil
a skrátil moje dni.
Hovorím: „Bože môj,
25 neber ma v polovici mojich dní;
tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
26 Na začiatku si stvoril zem,
aj nebesia sú dielom tvojich rúk.
27 Ony sa pominú, ale ty zostaneš;
rozpadnú sa sťa odev,
vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.
28 Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.
29 Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“