Kniha žalmov

 ŽALM 146 (145)

 

Blažení tí, čo dúfajú v Pána

 

1 ALELUJA.

Chváľ, duša moja, Pána;

2 celý život chcem chváliť Pána,

svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.

 

3 Nespoliehajte sa na kniežatá

ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

4 Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme;

v ten deň padnú ich plány.

 

 5 Blažený, komu pomáha Boh Jakubov,

kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.

6 On stvoril nebo i zem,

more a všetko, čo je v ňom.

On zachováva vernosť naveky,

7 utláčaným prisudzuje právo,

hladujúcim dáva chlieb.

 

Pán vyslobodzuje väzňov,

 8 Pán otvára oči slepým,

Pán dvíha skľúčených,

Pán miluje spravodlivých.

9 Pán ochraňuje cudzincov,

ujíma sa siroty a vdovy,

ale hatí cesty hriešnikov.

 

10 Pán bude kraľovať naveky;

tvoj Boh, Sion,

z pokolenia na pokolenie.

 
5. „Boh Jakubov“ je Pán, Boh, ktorý patriarchovi Jakubovi a jeho pokoleniu preukázal mnoho dobrodení (Gn 28, 15; 31, 3; 32, 28; 46, 4; Ž 33, 12; 144, 15 atď.).
8. „Pán otvára oči slepým“ – to sa dá chápať doslova, ale tiež v prenesenom slova zmysle: Pán učí ľudí dobru a vedie k pokániu (Dt 28, 29; Jób 12, 25; Iz 29, 18; 35, 5).