Kniha žalmov
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- 75
- 76
- 77
- 78
- 79
- 80
- 81
- 82
- 83
- 84
- 85
- 86
- 87
- 88
- 89
- 90
- 91
- 92
- 93
- 94
- 95
- 96
- 97
- 98
- 99
- 100
- 101
- 102
- 103
- 104
- 105
- 106
- 107
- 108
- 109
- 110
- 111
- 112
- 113
- 114
- 115
- 116
- 117
- 118
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- 131
- 132
- 133
- 134
- 135
- 136
- 137
- 138
- 139
- 140
- 141
- 142
- 143
- 144
- 145
- 146
- 147
- 148
- 149
- 150
ŽALM 31 (30)
Dôverná modlitba v súžení
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
3 Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.
4 Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
5 Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.
6 Do tvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
7 Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.
8 Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše
9 a nevydal si ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
10 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.
11 Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.
12 Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
13 Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.
14 Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.
15 Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,
16 v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.
17 Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
18 Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
19 Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.
20 Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.
21 Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.
22 Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
23 Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.
24 Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
25 Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.