Kniha žalmov

Kniha žalmov

ŽALM 41 (40)

 

Modlitba chorého

 

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Blažený, kto pamätá na bedára;

v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

3 Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive,

urobí ho šťastným na zemi

a nevydá ho nepriateľom napospas.

4 Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne,

v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

 

5 Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou,

uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“

6 Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne:

„Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“

7 A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne,

v srdci hromadí zlobu

a potom odíde von a ohovára ma.

 

8 Moji nepriatelia si šuškajú proti mne

a zmýšľajú zle o mne:

9 „Už ho prikvačila zlá choroba;

a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“

 10 Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval

a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

 

11 Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou;

pomôž mi vstať a ja im odplatím.

12 Z toho poznám, že ma máš rád,

ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

13 Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný,

a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

 

 14 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

 

 

10. Dávidov radca a dobrý priateľ Achitofel sa pridal za Absolónovej vzbury k vzbúrencom v Hebrone (2 Sam 15, 12 – 15). Vo verši 10. je Achitofel predobrazom zradcu Judáša (Jn 13, 18; 17, 12; Sk 1, 16), a tak je žalm prorocký a nepriamo (typologicky) mesiášsky. Dávid je tu predobrazom Ježiša Krista.
14. V 14. verši, ktorý nepatrí k žalmu, je chválospev na Pána a je to zakončenie Prvej knihy žalmov ako 72, 18 a 106, 48.
Kniha žalmov