Kniha žalmov

Kniha žalmov

 ŽALM 18 (17)

 

Poďakovanie za záchranu a víťazstvo

 

1 Zbormajstrovi. Dávid, sluha Pánov,

zložil slová tohto chválospevu pre Pána,

keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov

2 a z ruky Šaulovej. Povedal teda:

 

Milujem ťa, Pane, moja sila;

3 Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.

Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem;

ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.

4 Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,

a budem zachránený pred nepriateľmi.

 

5 Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie

a vydesili zlostné prívaly.

6 Ovinuli ma povrazy záhrobia,

zovreli ma osídla smrti.

 7 V úzkosti som vzýval Pána

a volal som ku svojmu Bohu.

Zo svojho chrámu počul môj hlas

a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.

 

8 Zem sa pohýbala a zachvela;

vrchy sa otriasli a pohli v základoch,

lebo vzplanul hnevom.

 9 Dym sa mu valil z nozdier

a spaľujúci oheň z jeho úst,

vyletúvali z neho žeravé uhlíky.

10 Znížil nebesia a zostúpil:

čierne mračno pod jeho nohami.

 

 11 Zasadol na cheruba a vzlietol,

vznášal sa na krídlach vetrov.

12 Temnotami sa celkom zahalil

a stánok si urobil

z čierňavy vôd a oblakov.

13 Pred žiarou jeho tváre mraky lietali,

ľadovec a žeravé uhlie.

 

14 Pán z neba zahrmel

a zaznel hlas Najvyššieho:

ľadovec a žeravé uhlie.

15 Vyslal šípy a rozprášil ich,

vrhol blesky a zmietol ich.

 16 Otvorili sa hlbočiny vôd

a základy zeme sa odkryli.

Pred tvojou hrozbou, Pane,

pred víchricou tvojho hnevu.

 

17 Z výsosti čiahol rukou a chytil ma

a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.

18 Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov,

z rúk tých, čo ma nenávideli

a boli silnejší ako ja.

19 Napadli ma v môj deň nešťastný,

ale Pán mi bol podperou.

20 Vyviedol ma na miesto priestranné,

zachránil ma, lebo si ma obľúbil.

 

21 Za moju spravodlivosť ma Pán odmení,

za to, že moje ruky sú čisté,

22 lebo som kráčal po cestách Pánových

a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.

23 Pred očami som mal všetky jeho príkazy

a jeho zákony som neodvrhol.

24 S ním som bol bez úhony

a uchránil som sa zločinu.

25 Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,

lebo videl, že moje ruky sú čisté.

 

26 Voči svätému si svätý,

voči šľachetnému šľachetný,

27 voči úprimnému úprimný,

voči zvrhlému si neúprosný.

28 Pokorný ľud chrániš pred zánikom

a ponižuješ oči pyšných.

29 Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň;

môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.

30 Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;

a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.

 

31 Božia cesta je čistá,

ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.

On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.

32 Veď kto je Boh okrem Pána?

Kto je skala okrem nášho Boha?

33 To Boh ma silou opásal

a moju cestu urobil nepoškvrnenou.

34 Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa

a postavil ma na výšinu.

35 Ruky mi na boj vycvičil

a moje ramená napínajú luk kovový.

 

36 Dal si mi svoj štít záchranný,

pravicou si ma podporil

a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

37 Mojim krokom si cestu uvoľnil

a moje nohy nepociťujú únavu.

38 Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol,

a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

39 Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali,

popadali mi pod nohy.

40 Opásal si ma udatnosťou v boji

a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

 

41 Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek

a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

42 Kričali, nemal im kto pomôcť,

volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

43 Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom,

šliapal som po nich ako po blate uličnom.

44 Vytrhol si ma zo vzbury ľudu

a ustanovil za hlavu národov.

Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,

45 a poslúcha ma na jediné slovo.

O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci;

46 cudzinci blednú od strachu

a trasú sa vo svojich úkrytoch.

 

47 Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca,

nech je vyvýšený Boh, moja spása.

48 Bože, ty si ma poveril odplatou

a podmanil si mi národy;

ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.

49 Povýšil si ma nad mojich odporcov

a vytrhol si ma z rúk násilníka.

 

50 Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi

a ospevovať tvoje meno žalmami.

 51 Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,

preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,

Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

 

7. „Zo svojho chrámu počul môj hlas.“ Žalmistovo volanie došlo do nebeského príbytku a Pán naklonil svoj sluch k úpenlivej prosbe hynúceho.
9. Žalmista obrazne naznačuje veľkosť Božieho hnevu.
11. „Zasadol na cheruba a vzlietol.“ Cherubi ozdobovali vrch archy, nad ktorým mal sídlo Najvyšší. Cherubi sú najprednejšie Božie stvorenia, ktoré Boh používa vo svojich službách. Kde je reč o cheruboch, tam je reč aj o Božej prítomnosti. Oni sú strážcami Božieho trónu (Ex 25, 18; 2 Sam 6, 2; Ez 1, 4; Hebr 9, 5 atď.).
16. „Základy zeme sa odkryli.“ Podľa starovekého názoru zem nebola guľatá, lež na spôsob dosky sa opierala o mohutné stĺpy, čo boli opäť zasadené v hlbočinách spodných vôd.
51. „Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.“ Tieto posledné slová, ktoré sa týkajú Božieho prísľubu Dávidovi (2 Sam 7, 12 – 16), nás vedú až k Ježišovi Kristovi, ktorý je podľa tela Dávidovým potomkom, je univerzálnym Kráľom a jeho kráľovstvu nebude konca. A takto sa Dávidovo poďakovanie končí aj poklonou budúcemu Kráľovi; Dávid je len jeho predobrazom, tieňom. – Preto môžeme celý žalm typologicky vykladať o Mesiášovi. V prvotnom slova zmysle hovorí o Dávidovi, v prenesenom zmysle o Mesiášovi, a to okrem posledného verša, v ktorom je priama reč o „Dávidovom potomstve“.
Kniha žalmov