Kniha žalmov
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- 16
- 17
- 18
- 19
- 20
- 21
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- 29
- 30
- 31
- 32
- 33
- 34
- 35
- 36
- 37
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- 47
- 48
- 49
- 50
- 51
- 52
- 53
- 54
- 55
- 56
- 57
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- 71
- 72
- 73
- 74
- 75
- 76
- 77
- 78
- 79
- 80
- 81
- 82
- 83
- 84
- 85
- 86
- 87
- 88
- 89
- 90
- 91
- 92
- 93
- 94
- 95
- 96
- 97
- 98
- 99
- 100
- 101
- 102
- 103
- 104
- 105
- 106
- 107
- 108
- 109
- 110
- 111
- 112
- 113
- 114
- 115
- 116
- 117
- 118
- 119
- 120
- 121
- 122
- 123
- 124
- 125
- 126
- 127
- 128
- 129
- 130
- 131
- 132
- 133
- 134
- 135
- 136
- 137
- 138
- 139
- 140
- 141
- 142
- 143
- 144
- 145
- 146
- 147
- 148
- 149
- 150
ŽALM 35 (34)
Pán, záchranca prenasledovaných
1 Dávidov žalm.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.
2 Vezmi zbroj a štít
a vstaň mi na pomoc.
3 Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
4 Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.
5 Nech sú ako prach pred vetrom
a nech ich ženie Pánov anjel;
6 nech je ich cesta tmavá a klzká
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.
7 Lebo bez príčiny mi nastavili sieť,
bez dôvodu mi vykopali jamu.
8 Nech ho znenazdania stihne pohroma
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil,
nech sám padne do tej istej pohromy.
9 Lež moja duša bude plesať v Pánovi
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
10 Všetko vo mne bude hovoriť:
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho,
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
11 Vystúpili kriví svedkovia
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
12 Za dobré sa mi odplácali zlým;
som celkom opustený.
13 Keď oni boli chorí,
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom
a v srdci som sa stále modlil.
14 Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
15 Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
16 Bez prestania ma trhali,
dráždili ma, posmievali sa mi
a zubami škrípali proti mne.
17 Pane, ako dlho sa budeš na to dívať?
Zachráň ma pred ich zlobou
a pred levmi život môj.
18 Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení
a chváliť uprostred zástupov.
19 Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia,
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
20 Lebo nehovoria, čo je na pokoj,
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.
21 Naširoko rozďavujú ústa proti mne,
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“
22 Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
23 Prebuď sa, vstaň a zachráň ma,
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
24 Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti,
nech sa netešia nado mnou.
25 Nech si v srdci nehovoria:
„Dobre, ako sme si želali.“
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“
26 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých,
čo sa povyšujú nado mňa.
27 Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť,
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán,
čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
28 Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti
a bude ťa oslavovať deň čo deň.