Kniha žalmov

 ŽALM 143 (142)

 

Modlitba v úzkosti

 

1 Dávidov žalm.

Pane, vyslyš moju modlitbu,

pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu,

pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.

 2 A svojho služobníka na súd nevolaj,

veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.

 

 3 Nepriateľ ma prenasleduje,

zráža ma k zemi,

do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.

4 Duch sa mi zmieta v úzkostiach;

v hrudi mi srdce meravie.

5 Spomínam si na uplynulé dni,

o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam

a uvažujem o dielach tvojich rúk.

6 Vystieram k tebe ruky,

za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.

 

7 Rýchle ma vyslyš, Pane,

lebo už klesám na duchu.

Neskrývaj predo mnou svoju tvár,

aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.

8 Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou,

lebo sa spolieham na teba.

Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať,

veď svoju dušu dvíham ku tebe.

9 Pred nepriateľmi ma zachráň;

Pane, k tebe sa utiekam.

 10 Nauč ma plniť tvoju vôľu,

lebo ty si môj Boh;

na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch.

 

11 Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive;

pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti.

12 Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov,

zahub všetkých, čo ma sužujú,

veď ja som tvoj služobník.

 

 

2. Dávid vie, že nie je v Božích očiach celkom nevinný. Veď kto z ľudí by to mohol povedať. Preto sa odvoláva skôr na Božie milosrdenstvo než na Božiu spravodlivosť.
3. Jeho život sa podobá tomu, čo už dávno zomrel. Nespravodlivý nepriateľ už vyriekol nad ním ortieľ smrti, teraz hľadá len príležitosť.
10. „Dobrý Boží duch“ má žalmistu viesť „na správnu cestu“. Pán mu má dať milosť, aby sa nepotkol na ceste dokonalosti (Ž 26, 12; 27, 11).